História folklórnej skupiny
Prvopočiatky skupiny siahajú do rokov 1920 – 1921, ale svoju činnosť traduje DFSk RASLAVIČAN až od prvého historického vystúpenia v roku 1931 v Prahe. Predtým skupina vystupovala so svojím programom len v rámci potrieb obce, a to až do chvíle pokiaľ do Raslavíc neprišiel zberateľ ľudových piesní prof. Karol Plicka. Bolo to v roku 1927 a návšteva sa uskutočnila na odporúčanie Matice slovenskej. Spolupracovníkom prof. Karola Plicku sa stal raslavický rodák – 1.vedúci folklórnej skupiny Andrej Jusko.
V roku 1931 mužská spevácka skupina vystupovala v Prahe, v záhrady Belvedér.
Z kroniky obce sa dozvedáme, že prvými zakladateľmi folklórnej skupiny boli Andrej Hvizda, Jozef Vavrek, Andrej Jusko a richtár Anton Manik. Medzi prvých členov skupiny patrili Andrej Vasiľko, Ján Matys, Ján Jusko, Andrej Saloky, Štefan Stašek, Mikuláš Chovanec, Vojtech Revický, Jozef Marcin, Ján Hudák. Ďalšie vystúpenie bolo v Prahe pre prezidenta Eduarda Beneša.
V 30-tych a 40-tych rokoch DFSk predviedla svoje umenie v okolitých mestách: v Bardejovských Kúpeľoch a Bardejove.
V roku 1952 bola DFSk na určitý čas premenovaná na Folklórny súbor Čergov pri JRD v Raslaviciach a tak približne v 60 – tych rokoch sa súbor opäť premenoval na Dedinskú folklórnu skupinu Raslavičan a vrátil sa k tradičnej čistej podobe folklóru, ktorý reprezentuje až dodnes.
V roku 1956 dochádza k zmene vedúceho DFSk. Vtedajšieho vedúceho Pavla Janoška (1923) vystriedal Štefan Uderman (1929).
Z množstva hodnotných vystúpení zaznamenala folklórna skupina celý rad úspechov a uznaní. Vystupovala v Strážnici, Žiline, Košiciach, Levoči, Prešove, Martine a iných mestách republiky. Z týchto vystúpení spomenieme aspoň jeden z viacerých úspechov a to II. celoslovenskú prehliadku ĽUT v Prešove a v Košiciach v roku 1953, kde DFSk RASLAVIČAN získala 1. miesto.
Folklórna skupina RASLAVIČAN ako jeden z najstarších nositeľov pôvodných folklórnych tradícií bola v 50-tych rokoch predmetom záujmu aj SAV. V roku 1952 uskutočnil SAV rozsiahly výskum tancov v Raslaviciach. Ďalší veľký výskum bol realizovaný v roku 1960. Tanečný repertoár bol neskôr publikovaný v odbornom časopise „Naša práca a hudba, spev, tanec“.
V priebehu ďalších rokov sa v Raslaviciach opäť uskutočňovali menšie výskumy ľudových piesní, tancov a ľudovej hudby, a to buď pracovníkmi SAV, ich externými pracovníkmi alebo z VŠMU pracovníkmi osvetových stredísk, ale aj choreografmi významnejších folklórnych umeleckých telies, ako napr. prof. Nosáľom a inými.
Roky 60-te a 70-te boli z hľadiska úspešnosti vystúpení, kvantity a celkového záujmu organizátorov folklórnych podujatí i médií veľmi zaujímavé. Pod vedením vedúceho Š. Udermana DFSk RASLAVIČAN prezentovala svoje umenie vo filmoch „Zem spieva“, „Fašiangy na Slovensku“, „Rozkazovačky pred muzikou“, „Medailón Štefana Udermana“, „Šarišské obrázky“, „Slovensko spieva a tancuje“, „Jasličky z Raslavíc“ a filmové zábery „Poľka v Košiciach“, „Tichá krása“.
O umeleckých kvalitách skupiny svedčí aj jej úspešné účinkovanie v Pražskom rozhlase, viackrát v Brnenskom, Košickom, Bratislavskom, Banskobystrickom a Žilinskom rozhlase.
V polovici 80-tych rokoch post vedúceho skupiny preberá člen kolektívu Vincent Dankovič, ktorý asi po roku nakrátko odovzdáva funkciu Františkovi Gabužďovi (1986-1987), učiteľovi miestnej ZDŠ.
V roku 1987 sa vedenia DFSk RASLAVIČAN ujíma Helena Vaňová. Vedúcim tanečnej zložky, choreografom a neskôr aj vedúcim skupiny sa stáva skúsený choreograf, tanečník, spevák a zanietený folklorista Anton Kontura (1957), ktorý DFSk Raslavičan úspešne vedie dodnes. Začína sa nová etapa v smerovaní a tvorivej činnosti DFSk Raslavičan. Jeho prevzatím zodpovednosti za úroveň kvality a čistoty tradičného folklóru, zaznamenal Raslavičan vynikajúce úspechy doma i v zahraničí. Pod vedením Antona Konturu bolo v tejto dobe nacvičené pásmo „Na veśeľu“, s ktorým si DFSk Raslavičan vybojovala postup z krajskej súťaže na celoslovenskú súťaž do Žiliny. V priebehu piatich rokov boli pod vedením jeho vedením spracované folklórne pásma: „Fašengi“, “Stavaňe majoch“, “Dožinki“, „Večarki“, “Rukovačka“ (televízne spracovanie v r. 1997) a „Na raslavickej muzike“ (televízne spracovanie v r. 1994) množstvo tanečných choreografií a speváckych programov. Pod jeho vedením DFSk Raslavičan získala množstvo ocenení a to nielen doma, ale aj v zahraničí.veľmi prínosné. Skupina v týchto rokoch zaznamenala množstvo úspechov a ocenení nielen doma, ale aj v zahraničí.
V roku 1993 DFSk Raslavičan vydal 1.hudobný audionosič v podobe magnetofónovej kazety s názvom “V Raslavicoch na valaľe”. O rok neskôr, v roku 1994, DFSk Raslavičan sa podieľala na nahrávaní audionosiča dedinských skupín pod záštitou Svetozára Stračinu a pre Slovenskú televíziu nahrávala televízne spracovanie folklórneho pásma “V Raslavicoch na muzike”. V apríli 1997 získala skupina titul Laureát celoštátnej prehliadky s folklórnym pásmom ,,Rukovačka”.
Toto ocenené pásmo DFSk Raslavičan nahrala v tomto roku aj v Slovenskej televízii, ako aj televíznu reláciu “Klenotnica východoslovenského folklóru – Vinšovníci”.Rok 1998 je pre skupinu významný tým, že nahrala 2.hudobný audionosič v podobe magnetofónovej kazety s názvom “Široke je raslavicke poľo”.
V rokoch 2000 – 2003 sa Raslavičan predstavil na významným folklórnych festivaloch nielen doma, ale aj v zahraničí, ako boli festival v Strážnici, Detve, Východnej, Liptovských Sliačoch, zúčastnil sa aj na stredočeskom folklórnom festivale v Tuchloviciach, na medzinárodnom festivale v Minturne v Taliansku a chorvátskom Iloku.
Azda najviac si Raslavičan váži návštevu Spojených štátov amerických v roku 2002. Folklórna skupina bola súčasťou delegácie, ktorá prezentovala región Šariš a mesto Bardejov na takmer dvojtýždennom turné po štátoch USA. DFSk Raslavičan absolvovala vystúpenia v mestách New York, Highstown v New Jersey, McKeesport, v americk-slovenskom klube v Johnstown, taktiež aj v meste Detroit, Cleveland, Youngstown a svoje turné skupina ukončila celovečerným vystúpením na Slovenskej ambasáde vo Washingtone za účasti veľvyslancov rôznych krajín sveta.
Začiatkom roku 2004 sa skupina pustila do nahrávania nového, v poradí už tretieho audionosiča, tentokrát už v podobe CD, ktoré vyšlo v tom istom pod názvom ,,Zahrajce mi Raslavicke hudaci”. V rokoch 2004 – 2005 sa členovia folklórnej skupiny, okrem množstva domácich vystúpení, opäť vybrali za hranice našej vlasti. V tom istom roku si folklórna skupina vybojovala postup na celoštátnu prehliadku dedinských folklórnych skupín s folklórnym pásmom “Nedzeľa v raslavickej karčme”. Táto celoštátna prehliadka sa konala v máji 2006 v Liptovskom Mikuláši a DFSk Raslavičan získala už po druhýkrát titul Laureát dedinských folklórnych skupín – Nositelia tradícií.
V roku 2009 Raslavičan opäť po rokoch vystupoval v Zrkadlovom háji v Bratislave na známom Večere autentického folklóru spojeného s prezentáciou obce Raslavice a miestnych tradičných jedál. V júli navštívil aj družobnú obec Radslavice v Českej republike a bol účastníkom 14. ročníka Hontianskej parády v Hrušove. V auguste členovia skupiny absolvovali letecký zájazd na medzinárodný festival do mesta Aviles v Španielsku. Zaujímavým projektom DFSk Raslavičan v tomto roku bolo vytvorenie spoločného programu s DFSk Zamutovčan zo Zámutova s názvom “Parta, moja parta”, v spracovaní Mgr.Moniky Balážovej a Mareka Višňovského, v ktorom sa členovia týchto dedinských skupín snažili v podobe folklórno–scénického pásma spoločne na jednom pódiu stvárniť špecifické svadobné obyčaje svojich obcí.
V nasledujúcich rokoch sa folklórna skupina zúčastnila mnohých festivalov doma i v zahraničí – Španielsko, Portugalsko, Česko, Poľsko, Francúzsko. V roku 2012 skupina získala titul Laureát celoštátnej súťažnej prehliadky dedinských folklórnych skupín – Nositelia tradícií. V tom istom roku predstavila verejnosti premierovým programom pri príležitosti 80. výročia založenia skupiny s názvom ,,V śercu ce nośim”. Tento program skupina odprezentovala aj na doskách divadla v Prešove, Košiciach a Banskej Bystrici.
V roku 2013 Raslavičan získava dvojnásobný titul Laureát celoštátnej súťažnej prehliadky hudobného folklóru – Vidiečanova Habovka, v kategórii ľudových hudieb a speváckych skupín.
FSk Raslavičan patrila aj v rokoch 2014 a 2015 k špičke folklórnych kolektívov na Slovensku, kde sa jej v oboch rokoch nielenže podarilo prebojovať do celoštátnych kôl súťažných prehliadok v Liptovskom Mikuláši a Dolnej Súči, ale aj získať umiestnenia v zlatom pásme.
Rok 2016 bol pre Raslavičan mimoriadny. V úvode sa mužská spevácka skupina zúčastnila Slávnostného programu, ktorý organizovala Matica Slovenská na Devíne. Ako rok plynul, čakali Raslavičan ďalšie významné projekty: Nahrávanie ďalšieho (v poradí štvrtého) CD s názvom Ftedi a po ňom tvorba a predstavenie slávnostného galaprogramu s názvom DOROTA, pri príležitosti 85. výročia skupiny. Raslavičan sa s veľkým úspechom predstavil aj v prvej slovenskej folklórnej šou Zem spieva, v ktorej sa mu cez kástingové kolá a semifinále podarilo v roku 2017 prebojovať do finále medzi 10 najlepších zúčastnených.
V roku 2018 sa FSk Raslavičan opäť prebojoval na špičku slovenských folklórnych skupín, keď sa stal Laureátom celoštátnej súťažnej prehliadky Nositelia tradícií 2018.
Od decembra 2018 zmenila folklórna skupina právnu formu, bolo založené občianske združenie Folklórna skupina RASLAVIČAN z Raslavíc o.z. Prvým predsedom sa stal Anton Kontura, prvým podpredsedom Jozef Katrenič.
V súčasnosti sa viac ako 50-členná FSk Raslavičan člení do troch zložiek: hudobnej, tanečnej a speváckej. Vedúcim je Anton Kontura, umeleckou vedúcou PaedDr. Monika Balážová, vedúcou tanečnej zložky Bc. Slavomíra Knutová a primášom ľudovej hudby Mgr. Stanislav Baláž PhD. Skupina má zároveň zriadenú umeleckú radu, ktorá koordinuje činnosť jednotlivých zložiek, rieši organizačné problémy, dopĺňanie jednotlivých kádrov atď.